Milan Karafa (1959 - 2011)

"Ľudská psychika sa rýchlo mení a nakoniec zostanete útočníkom vy a nie ten, ktorý zavinil celý problém."

(Milan Karafa)

Majster tu nie je medzi nami už pár rokov, a tak som začal uvažovať o tom, ako by reagoval na všetko to, čo sa za ten čas stalo, keby sa teraz zrazu objavil. Čo by hovoril na to, že po jeho smrti sa objavili samozvaní učitelia, ktorí spochybnili jeho učenie a všetky vedomosti, čo sa nám snažil odovzdať, vysvetľujú inak, než boli mienené.

Ale čo vlastne učil? Techniku, pár kombinácií alebo kata je možné naučiť sa od kohokoľvek.

Počas tých mnohých rokov, ktoré som strávil vedľa neho ako jeho žiak a neskôr asistent, som sa naučil, že pri karate je pokora oveľa dôležitejšia než ľudské ego, pretože pravé poznanie možno dosiahnuť len vtedy, ak sa sami stiahnete do úzadia a ak nechcete za každú cenu celému svetu dokázať, akí ste “veľkí majstri”.

Potreboval som jeden celý rok, aby som pochopil, prečo sa pri kritike voči svojej osobe alebo pri všetkých tých urážkach usmieval a prečo sa nezapojil do konfliktov, aj keď mal pravdu. Vyliezol na pomyselný vrchol hory, kde ho už nikto nemohol kritizovať, len zdola prichádzal všetok krik, ktorými ľudia vyjadrujú svoju obmedzenosť a snažia sa skryť svoje komplexy.

Po jeho smrti mi veľa ľudí vyčítalo, že som sa obrátil chrbtom k jeho učeniu. Je to však úplný nezmysel! Čo sa týka technickej stránky, naučil ma základy. Dobrý majster odovzdá dobré základy a zvyšok je na samostatnej práci žiaka. Naučil ma takisto myslieť. Naučil ma to, že nemám byť ako papagáj a len opakovať, čo ma on sám naučil, ale aby som našiel tú správnu cestu medzi inými, oveľa jednoduchšími cestami, tak, aby som neučil svojich žiakov len ilúziu o karate. K takémuto rozhodnutiu je potrebná veľká dávka odvahy! Našťastie sa mi naskytla šanca (náhodou?), že by som možno niekedy mohol postúpiť na vyššiu úroveň karate. A to za cenu toho, že upustím od plytkých a povrchných záležitostí, akými sú súťažné karate a s ním spojená popularita. Po toľkých rokoch tvrdej práce to pre mňa znamenalo skloniť hlavu a priznať si, že stále ovládam len základy. K tomuto zisteniu by som však nikdy nemohol dospieť bez učenia Majstra.

Nemám žiadneho nového majstra, ale mám učiteľa, ktorý ma prijal za svojho žiaka a vhodnými radami sa ma snaží usmerniť, aby sa všetky vedomosti, ktoré som predtým získal, nestratili a aby som mohol pokračovať v Majstrových stopách. Bohužiaľ, už nie je pri mne, ale pre mňa to bude vždy môj Majster a dúfam, že aj tam zhora sa na mňa usmieva tak, ako sa usmieval tu na Zemi. MAJSTER Milan Karafa, odpočívajte v pokoji!

(Horváth Attila)