Sústredenie priaznivcov tradičného okinawského karate na Orave

      Leto je v plnom prúde, ľudia utekajú k vode, do hôr, za oddychom (aktívnym aj pasívnym)...a našej Škole bojových umení v Šamoríne sa už druhý rok podarilo všetky tieto príjemné atribúty spojiť do šesťdňového pobytu v nádhernom prostredí Oravskej priehrady v Námestove.
      Pod vedením nášho odborného „mecenáša“ Majstra Šlachtovského sme sa my, ako aj niekoľko ďalších priaznivcov tradičného okinawského karate z celého Slovenska, stretli na Ranči u Edyho so zámerom venovať niekoľko dní intenzívneho dvojfázového tréningu tomuto štýlu bojového umenia. Každé ráno a podvečer sa skupinka 15 nadšencov v kimonách, s opaskami rôznej farby a rôznej vekovej kategórie presunula z chát na vybetónované volejbalové ihrisko pri ranči a snažila sa počas dvoch hodín „nasať“ čo najviac vedomostí a zručností, ktoré na Slovensko v 70-tych rokoch priniesol Shihan Takeji Ogawa (japonský Majster karate, žijúci v Rakúsku, ktorého sme v apríli t.r. hostili v šamorínskej šermiarskej hale na odbornom seminári). Majster Šlachtovský je žiakom Shihana Ogawu, preto sme dostávali informácie z prvej ruky. Pre mnohých „starých“ karatistov to bola veľká skúsenosť, pretože techniky tradičného karate sa odlišujú od svojho športového „súrodenca“, a to v ich funkčnosti (úspornejšie pohyby, špeciálny typ dýchania, z ktorých potom vyplýva aj vyššia intenzita a tvrdosť blokov a úderov). Okoloidúcim zvedavcom sa možno zdalo, že keď nerobíme posilňovačky a nebeháme okolo ihriska, že to nie je „to“ karate, aké majú možnosť vidieť na súťažiach, vo filmoch alebo pri iných príležitostiach. Pravda je taká, že v prípade tradičného karate nejde o efekty, „bicepsovú“ silu, ale len o spomínanú funkčnosť a správne dýchanie, ktorým sa okysličujú a posilňujú vnútorné svaly a orgány v tele. Takže, žiadny šport, ale umenie. Majster Šlachtovský dosiahol už takú vysokú úroveň, že vedel krásne demonštrovať rozdiel medzi údermi a blokmi vyprodukovanými vonkajšími svalmi (používanými v športovom karate) a údermi a blokmi, ktoré vychádzajú z vnútornej sily nahromadenej správnym dýchaním a správnym napätím v šľachách. Všetci sme len oči otvárali, keď 75- kilový päťdesiatnik nepatrným pohybom „zložil“ omnoho ťažšieho (alebo aj mladšieho) kolegu.
      Ale aby to nevyzeralo, že sme sa celé dni fanaticky venovali iba karate...niektorí z nás spojili takýto aktívny oddych s tradičnou rodinnou dovolenkou. Ranč je ideálne prostredie pre deti- v blízkosti je les, voda (priehrada aj bazény), ihrisko, tenisové kurty (v hlavnej budove ping-pongový stôl, stolný futbal, biliard), minizoo...takže keď nebol tréning, o zábavu nebola núdza. A keďže Orava je pomerne bohatá na atrakcie pre turistov, nemohli sme vynechať aj nejaký ten kultúrno- historicko- oddychový program- minulý rok sme absolvovali návštevu Oravského zámku a tento rok sme vyskúšali šikovnosť miestnych pltníkov.
      Na záver sme mohli skonštatovať len to, že aj tento rok bol pobyt na Orave veľmi príjemný, okrem nových vedomostí a zručností sme získali aj ďalších známych a všetci sa tešíme na budúce leto a na ďalšie sústredenie s ľuďmi, ktorí našli zmysel a nadšenie v okinawskom karate.